Monochela Zn

Použitie: Koncentrát komplexne viazaného zinku roztokového typu. Zinok obsiahnutý v kvapalnom koncentráte je chemicky viazaný vo forme organických lignosulfonátov prírodného pôvodu. Monochela Zn je určená predovšetkým pre aplikáciu v rastlinnej poľnohospodárskej výrobe na preventívne a kuratívne odstraňovanie nedostatku rastlinami asimilovateľného zinku. Možno ju použiť na základné hnojenie do pôdy, avšak odporúča sa aplikovť formou postreku na listy rastlín. 

Dávkovanie: Na listovú aplikáciu používame Monochela – Zn výlučne po predchádzajúcom zriedení vodou, vo forme 0,1 až 0,25 %-ného roztoku. Hektárová dávka sa môže pohybovať v rozmedzí 0,3 až 1 kg zinku ( ako Zn ) t.j. 4,7 až 15,6 litra prípravku na hektár. V prípade optimalizačného hnojenia v dávkach 0,05 až 0,5 kg Zn na hektár ( 800 ml až 8 litrov prípravku na hektár).  Pri pôdnej aplikácii by sa mala používať dávka 78 – 200 litrov na hektár v závislosti od druhu pôdy. 

Miešateľnosť: Prípravok je vhodné aplikovať spoločne s kvapalnými hnojivami, s ktorými je miešateľný v ľubovolných pomeroch – Monochela Cu, Mn, Fe, Agribor 150, Molysol, MgS – vit, dusíkatými hnojivami (napriek tomu sa vždy odporúča urobiť skúšku miešateľnosti prípravkov ). Koncentrát možno do obilnín aplikovať spoločne s postemergentnými rastovými herbicídmi ( AMINEX, DIKOTEX, ANITEN a podobne ). Kombinovaný postrek sa odporúča pripravovať tesne pred použitím. Prípravky nikdy nemiešať v koncentrovanom stave! 

Balenie: 10 lit, 50 lit a 1000 l kontajnery

Zloženie: Obsahuje aj organicky viazaný dusík, uhlík, síru, vápnik a účinné adhezíva a povrchovo aktívne látky prír. pôvodu zvyšujúce zmáčanlivosť listov a prilnavosť postreku na povrch listov.

Obsah zinku (ako Zn) min. 4,0 %

Obsah zinku (ako Zn) obvykle: 60 gr Zn/lit

Prečo rastliny potrebujú dusík a stopové prvky?

Dusík: je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín, ktorého obsah v pôde sa v krátkom čase môže veľmi meniť. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej. Dusík, ktorý rastliny neodoberú, zostáva v pôde vo forme nitrátu a dostáva sa pod vplyvom dažďa alebo topiaceho sa snehu do spodnej vody. Preto je treba dávať pozor na to, aby sme dali rastlinám iba toľko dusíka, koľko sú schopné spotrebovať. Veľmi silné hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov (listov) a rastliny sú menej odolné proti chorobám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nedostatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich predčasným opadávaním. Nadbytok dusíka pri okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené, sú vyblednuté a veľmi slabé.

Síra - Rastliny majú rozdielnu spotrebu síry. Ovocné rastliny jej potrebujú nepatrné množstvo. Vysoké nároky majú zeler, cibuľa, cesnak, rajčiak. Tieto plodiny sú hnojené síranmi, ktoré okrem hlavnej živiny obsahuje aj síru.

Vápnik - Stará sa o dobrú pôdnu štruktúru a je potrebný pri tvorbe stien buniek. Na rozdiel od iných živín, rastlina si ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Používa ho ako stavebný materiál najmä pri tvorbe drevnatých pletív a koreňov. Zvlášť náročné na vápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Často sa stáva že v kyslej pôde pri nedostatku 9 kremíka v plodoch nevytvoria kôstky. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Takéto pôdy treba vápniť, prípadne odvodniť. Nadbytok vápnika zabraňuje rastlinám prijímať fosfor, železo horčík a ďalšie prvky. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako – chlorózou (blednutím pletív rastlín)

Pre normálny rast a vývin rastlina potrebuje desať základných prvkov, ktoré nazývame biogénne – nevyhnutné pre život. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vápnik, horčík, síra a železo. Keby vo výžive niektorý z týchto prvkov chýbal, rastlina by žila len dovtedy, pokiaľ by jej stačili zásobné látky. Po ich vyčerpaní by zahynula. Okrem týchto zákl. prvkov sa v rastline ešte nachádzajú iné prvky, avšak len v nepatrných množstvách v stopách, a preto sa tiež nazývajú stopové prvky. Sú to bór, sodík, kremík, zinok, meď. Rastliny prijímajú živiny buď zo vzduchu (kyslík, uhlík) alebo a to podstatnú časť z pôdy (dusík, fosfor, draslík, horčík, vápnik a iné). Pritom rastliny neprijímajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín. Napríklad fosfor prijímajú vo forme kyseliny fosforečnej, dusík vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej a pod. Všetky živiny musia byť v rovnováhe.

zdroj: Výživa a hnojenie, Ing.Ivan Kuric, PhD.