Pelargol

Použitie: Je vhodný na plnohodnotnú výživu všetkých botanických druhov pelargónií, ktoré sa pestujú hlavne pre ich ozdobné kvety, listy a vôňu. Prípravok okrem základných živín obsahuje tiež ucelený súbor stopových prvkov viazaných vo forme chelátu. Všetky rastlinné živiny sú v Pelargole obsiahnuté vo vzájomných pomeroch optimálne spĺňajúce špecifické požiadavky muškátov. 

Dávkovanie: Používa sa na prípravu hnojivej zálievky, pričom sa aplikuje 3,75 ml na 1 liter roztoku. Hnojivá zálievka sa aplikuje raz za týždeň počas celého vegetačného obdobia.

Zloženie:

Dusík N: 28 g/l

P₂O₅: 14 g/l

K₂O: 43 g/l

CaO: 7 g/l

MgO: 3 g/l

Ako docieliť bohato kvitnúce muškáty?

• Miesto pre ne má byť slnečné a teplé. Ideálna je južná alebo juhozápadná strana. V polotieni alebo tieni kvitnú menej alebo vôbec.
• Substrát by mal byť priepustný, výživný a vždy čerstvý. Mal by obsahovať piesok, vhodná je hrubšia štruktúra. Ideálne je zakomponovať aj hnojivo s postupným uvoľňovaním živín.
• Muškáty, ktoré pestujeme niekoľko rokov, musíme občas presadiť. Robíme tak na jar, raz za 2 – 3 roky. Použijeme nový substrát a kvalitné pestovateľské nádoby s otvormi na dne na odtok prebytočnej zálievkovej vody.
• Von vysádzame vždy až vtedy, keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov. Poškodené rastliny sa totiž veľmi dlho regenerujú. Po výsadbe môžeme muškátom zaštipnúť vegetačný vrchol, pekne sa rozkonária a budú pôsobiť mohutnejšie.
• Počas sezóny im doprajeme primeranú zálievku, pričom nezabúdajme, že medzi každým ďalším prísunom vlahy musí substrát preschnúť. Dajme pozor na preliatie, rastliny na nadbytok vody reagujú citlivo.
• Okrem pravidelného prihnojovania dbáme na odstraňovanie odkvitnutých kvetov – podporíme tvorbu nových. Rastliny čistíme od poškodených a suchých listov.

zdroj: https://www.zahrada.sk/

Prečo potrebujú rastliny dusík, fosfor, draslík, vápnik a horčík?

Dusík: je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín, ktorého obsah v pôde sa v krátkom čase môže veľmi meniť. Rastliny ho prijímajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej. Dusík, ktorý rastliny neodoberú, zostáva v pôde vo forme nitrátu a dostáva sa pod vplyvom dažďa alebo topiaceho sa snehu do spodnej vody. Preto je treba dávať pozor na to, aby sme dali rastlinám iba toľko dusíka, koľko sú schopné spotrebovať. Veľmi silné hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov (listov) a rastliny sú menej odolné proti chorobám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nedostatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich predčasným opadávaním. Nadbytok dusíka pri okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené, sú vyblednuté a veľmi slabé.

Fosfor - Tento prvok je dôležitou stavebnou látkou pre jadro bunky, podporuje tvorbu kvetov, plodov, semien a koreňov, preto ho rastliny najviac potrebujú v období nasadzovania plodov. Fosfor pôsobí opačne ako dusík – skracuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosforu musí byť vyvážené, pretože pri nedostatku fosforu sa začne prejavovať dusík, ako by ho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu. Pri zelenine sa znižuje množstvo chuťových látok, mrkva obsahuje málo červeného farbiva. Kvetiny vytvárajú menej kvetov a sú nevýrazne zafarbené. Nadbytok vedie k poruchám rastu. Blokuje sa zásobovanie železom a dochádza k ďalšiemu nedostatku živín (mangán, bór, zinok a meď).

Draslík - Posilňuje steny buniek rastlín, reguluje zásobovanie vodou a podporuje odolnosť voči mrazu. Rastliny sú pri jeho nedostatku a správnej zálievke ochabnuté a listy uschýnajú smerom zvnútra von. Nadbytok brzdí rast a môže viesť k odumretiu rastliny, pretože obsah soli v pôde je vysoký.

Vápnik - Stará sa o dobrú pôdnu štruktúru a je potrebný pri tvorbe stien buniek. Na rozdiel od iných živín, rastlina si ukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Používa ho ako stavebný materiál najmä pri tvorbe drevnatých pletív a koreňov. Zvlášť náročné na vápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Často sa stáva že v kyslej pôde pri nedostatku 9 kremíka v plodoch nevytvoria kôstky. Pri nedostatku vápnika korene rastú pomaly, vytvárajú málo bočných korienkov a koreňového vlásia. Nedostatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokrených a málo prevzdušnených pôdach. Takéto pôdy treba vápniť, prípadne odvodniť. Nadbytok vápnika zabraňuje rastlinám prijímať fosfor, železo horčík a ďalšie prvky. Na vonkajšom vzhľade sa nedostatok aj prebytok vápnika prejavuje rovnako – chlorózou (blednutím pletív rastlín).

Horčík - Je najdôležitejší stavebný prvok pre listovú zeleň a tvorbu bielkovín, rastliny ho potrebujú najmä na tvorbu chlorofylu, pretože tvorí podstatnú zložku listovej zelene. Pri nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. V porovnaní s inými prvkami nepotrebujú rastliny príliš veľké množstvo horčíka. Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne prijímanie. Horčík má veľký význam pri tvorbe kvetov, plodov, semien. Semená majú veľký obsah horčíka a fosforu. Zrelé semená niektorých rastlín obsahujú dokonca 3-násobne viac horčíka ako vápnika.

zdroj: Výživa a hnojenie, Ing.Ivan Kuric, PhD.