Síran draselný kryštalický

Použitie: Granulované (kryštalické) bezchloridové draselné univerzálne hnojivo, vhodné najmä pre rastliny citlivé na chlór. Používa sa k hnojeniu do pôdy pred výsadbou (sejbou) poľných i skleníkových kultúr, teda počas základného jesenného hnojenia alebo skoro na jar na prihnojenie. Je vhodné pre všetky druhy pôd. Maximálny obsah CI do 1%. Vďaka svojmu správnemu zloženiu podporuje vyššiu tvorbu cukrov v plode a zvyšuje klíčivosť semien.

Rastlinám dá schopnosť dosiahnuť svoj plný potenciál. Veľmi priaznivo pôsobí nie len na plodnosť, ale aj na kvalitu plodov, farbu kvetov a kvetín a na ich dobrý zdravotný stav. Je formulovaný tak, aby produkoval vynikajúcu výživu pre väčšinu rastlín, Síran draselný s obsahom K₂O 50 % sa používa predovšetkým pre hnojenie zemiakov, slnečníc, zeleniny, viniča, ovocných drevín a konifery.

Dávkovanie: Je to prášok bielej až našedlej farby, dobre sa rozpúšťa vo vode, je teda rýchlo absorbovaný a prijatý rastlinami, neobsahuje chlór, ale síru. Výhodou je, že nemá vedľajšie negatívne účinky. Nemusíte sa obávať prehnojenia alebo oneskoreného použitia, ako u iných hnojív. Veľmi dobre sa viaže a preto sa dá hnojiť aj do zásoby. Ideálne je hnojenie pred výsadbou, pri príprave pôsvy, kedy sa rozhodí na povrch pôdy na široko a hrabľami alebo motyčkou sa zapracuje do pôsy. Pri veľkých stromoch je vhodné hnojenie počas jesenného obkopávania. Celkové množstvo sa dá rozdeliť na 2-3 dávky a hnojiť aj počas vegetácie, a to predovšetkým vtedy, keď sme nehnojili na jar alebo to vyžadujú nepredpokladané okolnosti. Potom hnojenie spojíme s okopávaním, alebo pri slabých roztokoch pri zálievke. 

Kapustová zelenina 0,3-0,4 kg/10 m² 
Koreňová zelenina 0,25-0,3 kg/10 m²
Plodová zelenina 0,3-0,4 kg/10 m² 
Cibuľová zelenina 0,25-0,3 kg/10 m²
Vinič hroznorodý 0,4-0,6 kg/10 m² 
Ovocné dreviny, jahody 0,25-0,4 kg/10 m²

Balenie: 50 kg vrecia

Zloženie:

Obsah draslíka (K2O) min: 50 %

Obsah síry (S) min: 18 %

Prečo potrebujú rastliny síru a draslík?

Síra - Vedľa hlavných živín N, P a K patrí síra spoločne s vápnikom a horčíkom ku skupine sekundárnych živín, z ktorých je najdôležitejšia. Rovnako ako v prípade dusíka, aj pôdna mikrobiálna aktivita uvoľňuje síru v pôde, a poskytuje teploty nad 12 °C. Ako dusík v rastlinnej forme (síran, SO4^2-) je mobilný a citlivo reaguje na riziká vylúhovania spôsobené zimnými dažďami. Taktiež prvé použitie síry môže byť použité na začiatku štartu vegetácie, vybalancované s pomerom dusíka. Síra je v rastline veľmi pohyblivá. Deficit sa zvyčajne objavuje u mladých listov, čo vedie k celkovému zažltnutiu listov. Môže sa to ľahko mýliť s nedostatkom dusíka. Prebytok síry v pôde môže mať účinok ako okysľovač, ktorý však, na druhej strane, kladne pôsobí vo vápenatých pôdach. Sadra (síran vápenatý) neinterferuje s pH.

Draslík je jedným z hlavných prvkov pre plodiny. Prirodzene sa vyskytuje vo väčšine hornín a zemín, ale musí byť rozpustný vo vode, ktorú majú rastliny absorbovať. Draslík zo starých morských usadenín musí byť vo forme soli, aby bolo zabezpečené obohatenie pôdy. Draslík je nevyhnutný pre skladovanie živín v plodinách, ako sú napríklad plody alebo „rastliny“ plodiny. Draselné hnojivo kombinuje draslík z organickej hmoty zeme a z podložia. Výsledkom je, že minerály sa usadia v íloch a dodávajú pôde roztok postupne v súlade s potrebami a absorpciou. Draslík je jedným z troch základných prvkov pre plodiny. Podieľa sa na fungovaní prieduchov, a preto prispieva k znižovaniu transpirácie rastlín, čím sa zvyšuje odolnosť proti suchu. Reguluje intracelulárnu výmenu a podporuje tvorbu sacharidov v liste. Podporuje ich migráciu do zásobných orgánov (hľuzy, korene a ovocie). Draslík posilňuje bunkové steny, ponúka rastliny s lepšou odolnosťou proti poliehaniu a väčšou odolnosťou proti chorobám alebo napadnutím parazitmi. Deficit draslíka sa týka predovšetkým starších listov; je charakterizovaný žltnutím, potom zhnednutím a vysušením stonky, a nakoniec okrajov listu. Príliš veľa draslíka môže mať vplyv na kvalitu produkcie (menej extrahovateľného cukru v cukrovej repe alebo menej sušiny v zemiakoch). Prebytok draslík môže tiež znížiť absorpciu horčíka. To platí najmä pre pastviny na začiatku sezóny, čo v krajnom prípade spôsobuje trávnu tetaniu. Nadbytok draslíka môže tiež zasahovať do vstrebávania železa a mangánu, ak tieto prvky nie sú ľahko dostupné.

zdroj: https://www.borealis-lat.com/